Už sa to blíži, už je to tu …

… prvá sezóna v audite za mnou. Neboli zpověď Radky, asistentky auditu

Pre mňa ako prvoročnú asistentku v audite bolo túto sezónu úplne všetko nové, (viac či menej) zaujímavé a úžasné (veď viete, to nováčikovské nadšenie :-)).

A tak mám konečne trocha času si sadnúť a zhodnotiť, aká ta sezóna vlastne bola a zodpovedať si na otázky, ktoré som si pred jej štartom kládla a ktoré počúvam od svojich kamarátov hneď po obdivnom (či zdesenom?) zvolaní - wow, ty robíš vo veľkej štvorke?

Aké otázky mám na mysli, asi tušíte:

„Čo vlastne budem robiť? Stihnem popri práci dopísať diplomku? Zvládnem to aj len s mojimi veľmi obecnými znalosťami účtovníctva? Prežijem večné cestovanie? Koľko toho cestovania vlastne bude? A hlavne – bude ma to vôbec baviť? Nebude to len nudné prepisovanie čísel do excelu, prípadne nejaké kopírovanie a skenovanie?”

Začnem asi od tej najpodstatnejšej otázky, čo ma na tejto práci baví?

Najviac asi tá neuveriteľná pestrosť. Takmer každý týždeň je človek u iného klienta, musí jednať s iným typom ľudí, zorientovať sa v novom druhu oboru (podnik, ktorý vyrába zváračky sa skutočne líši od firmy ktorá ponúka reklamné služby :-)) a tiež spolupracovať s iným tímom (iným in-chargom, iným manažérom). Nuda teda počas sezóny príliš šancu nemá.

Určite človek strávi veľa času pri exceli a prepisovaniu čísel či formátovaniu sa proste nevyhne. Dôležité však je, aby chápal, čo sa za tými číslami skrýva (a či sú vôbec správne), a to bez konverzácie s „paní účetní“ často nejde. So skenerom sa tiež v prvom roku zoznámite asi bližšie ako kedykoľvek predtým, občas tak ale máte aspoň šancu na chvíľku prestať premýšľať, prečo vám nejaký test nevychádza :-).

A čo mi príde na práci náročné?

Asi tá neuveriteľná pestrosť. Nebojte sa, nie som schizofrenik :-). V prvom roku totiž musíte spracovať veľké množstvo informácií (mám obavu a zároveň aj troška radosť, že v ďalších rokoch ich menej nebude) a byť schopní ich aplikovať na danú zákazku. Ako sa vraví, koľko ľudí, toľko chutí a názorov, a preto aj keď je podstata auditu stále rovnaká, otázok a komunikácie s in-chargom nikdy nie je dosť.  

Ako človek, ktorý stereotyp nemá príliš v láske, som však rada, že ma takmer každý deň čaká niečo nové.