Už nastal ten čas...

… to hektické obdobie, kedy sa nič, a teda ani blogovať, nestíha. Všetkým známa auditná sezóna je v plnom prúde, a tak nám asistentom neostáva nič iné, len napnúť plachty a plávať s ňou. Ako stážistka som si minulú sezónu auditov a reportingov priam božsky užívala. Minimálne nadčasy a silné auditné tímy sú, zdá sa, pre tento rok iba mojím zbožným prianím :).

Rok 2012 začal pre mňa po jeho bujarom privítaní celkom pokojne. Zlom nastal až v polovici januára (ledna), keď sme sa na zákazku v pražských Vysočanoch vydali ja ako jediný druhoročný asistent a dve seniorky, maminy na materskej (nič proti maminám, veď mňa to tiež raz dohoní). „Hmmm“, povzdychla som si a zaspomínala na minuloročnú skúsenosť, kedy tím pozostával z dvoch senioriek, dvoch druhoročných asistentiek a dvoch až troch prvoročákov. Neporovnateľné, ale nie nezvládnuteľné.

Na pomoc sme si povolali kolegyne, daňové špecialistky. Keď sa ma incharge-ka v pondelok spýtala, či som mala už tú možnosť viesť svoju vlastnú zákazku, bolo mi jasné, kam tým mieri. A nemýlila som sa, daňové špecialistky padli na moje bedrá. Priznám sa, že vysvetliť podstatu vybraných delegovaných auditných testov v tak krátkom čase (3 dni), nebolo nič jednoduché. Prvé inchargovanie pre mňa nebola žiadna malina. Zadať prácu iným totiž pre mňa neznamenalo, že sa v kľude môžem venovať tej svojej, ale že musím neustále podávať pomocnú ruku ostatným a svoju prácu si nechať na doma :).

Každopádne bola to moja prvá skúsenosť, z ktorej som sa očividne poučila, keďže som už mala ďalšiu príležitosť viesť tím (mňa a kolegu :) ) bez domácich úloh. Aspoň som si to myslela, keďže som štafetu v dokončení práce predala kolegyni. Avšak tá ochorela ... ale o tom potom.