Poučenie, ktoré som si odniesla z assessmentského pohovoru

O tom, že budem pracovať pre medzinárodnú firmu, som snívala niekoľko rokov. Vďaka účasti na veľtrhoch konajúcich sa na VŠE v Prahe som bola informovaná, že neoddeliteľnou súčasťou výberového konania v takýchto spoločnostiach je assessment centrum, tzv. ÁCečko, ktoré sa konajú od februára (února) do mája (května) s následným nástupom v septembri (září), tj. človek má potom ešte dostatok času si to rozmyslieť :).

Jediné ÁCečko, ktorého som sa zúčastnila, bolo to v KPMG v Českej republike a to za účelom získania si svojho auditného miestečka. Výsledky mi samozrejme neprezradili okamžite, ale držali ma v napätí. Poviem Vám, boli to muky čakať na verdikt, avšak večerný telefonát ma neminul. Radosť sa miešala so strachom, keďže som mala pred sebou ešte ďalšie dve prekážky, interaktívnu časť a pohovor s manažérmi. Cieľom interaktívnej časti je zistiť, aký ste tímový hráč. Opäť som zaujala a postúpila k záverečnej skúške, na ktorej som bola skúšaná dvoma manažérkami a interný lektor si ma vyskúšal, ako som na tom s verbálnou angličtinou. Dodnes si pamätám na otázku, ktorú mi položila jedna z manažérok: „Čo by ste spravili, keby vám vaša vlastná firma zarobila sto miliónov korún?“

Pfuuu, nepremýšľala som dlho a vyhŕkla razom zo seba: „Venovala by som ich na charitu.“ Ani jedna zo „skúšajúcich“ túto odpoveď dozaista nečakala, keďže mi predostreli svoje predstavy, ktoré smerovali k najrozličnejším investičným aktivitám na burze. To, že mám možnosť pracovať pre „Modrú“ je dôkazom toho, že zakopnúť neznamená vždy padnúť.