Nikdy sa mi ani len nesnívalo

Je to len nedávno, čo som so svojou naj-kamarátkou oslávila svoje dvadsiate šieste narodeniny. Poviem Vám ale úprimne, že až s dvadsaťročným odstupom sa môj vzťah k vzdelávaniu zmenil.

Či už mi bolo šesť alebo šestnásť, nikdy som pri vyslovení slov škola, učenie či štúdium nepociťovala čisto pozitívne pocity. Nie že by som sa nerada vzdelávala (veď inak by som to nedotiahla až sem), ale bolo to pre mňa stále čosi povinné. Našťastie som ešte pred spomínanou narodeninovou oslavou stihla ukončiť štúdium na VŠE v Prahe. Akékoľvek ďalšie vzdelávanie tým pre mňa získalo nový nádych, keďže mi odvtedy evokuje skôr pocity oddychu a relaxu. Školiť sa popri práci je totiž pre ambiciózneho pracujúceho, a teda i pre mňa, odpočinkom.

V období od júla do septembra som mala možnosť zúčastniť sa mnohých školení, vďaka ktorým som sa vo svojom profesnom živote posunula o stupienok vyššie. Viete ale, čo je na tom to najúžasnejšie? Od školenia sa síce očakáva, že si z neho niečo odnesiem, ale nečaká sa, že tieto poznatky budem memorovať a v praxi okamžite bezchybne aplikovať.

I keď je obdobie školení spolu s pre mňa prvou auditnou sezónou za nami, už teraz sa neviem dočkať toho ďalšieho, pretože kto by to bol býval povedal, že k vzdelávaniu si vytvorím pozitívny vzťah až po tom, čo svoje štúdium ukončím. Díky Ti modrá :-).